Dopravná nehoda sa môže udiať kedykoľvek. Stačí kúsok nepozornosti, neprispôsobenie jazdy a rýchlosti situácii na vozovke a bum. A je to. Auto v stĺpe v Dúbravke na Saratovskej ulici nejakého mesta niekedy v prvej polovici januára. Čo robiť v takom prípade?
Pre všetkých, ktorý sa zodpovedajú zákonu a navyše si uvedomujú, že všade môžu byť kamery, svedkovia a tak celkovo majú aspoň zostatkový zmysel pre zodpovednosť za vlastné konanie: tí v takomto prípade ako prvé, zabezpečia miesto nehody. To znamená, spustia výstražné svetlá na vozidle a ak to situácia dovoľuje, rozložia aspoň pár metrov za autom výstražný trojuholník. Tým si splnia prvú polovicu svojej vodičskej zodpovednosti. Tou druhou polovicou je kontakt so zákonom na čísle 158. Poviem svoje meno, poviem, že som mal nehodu. Poviem, že som pri nehode rozbúral predok auta a ohol stĺp na ktorého konci akosi doblikáva semafor, poviem kde sa to stalo a čakám do príchodu hliadky. Medzitým si môžem krátiť chvíľu rozmýšľaním o svete, svojom mieste v ňom, o škodách, ktoré mám na aute a prípadne v ideálnom prípade kontaktujem horúcu linku svojej PZP poisťovne a keď neviem čo ďalej, spýtam sa ich. Tam mi povedia, že bude dobré, ak miesto nehody nafotím, nafotím škody na svojom vozidle a pripravím sa na vypisovanie toho lajstra, čo mám v priehradke, aby mi poisťovňa škodu aspoň čiastočne vykryla. A tak približne. Možno v tom strese na niečo zabudnem, ale v zásade viem, že je už jedno čo som pred nehodou robil, som zodpovedný a priznám si to. Ako občan. Nielen ako chlap.
Ale pre všetkých, ktorí dokážu so zákonom koketovať a vedia veci posunúť svojim smerom tak, aby dobre bolo, pre tých je návod celkom iný. Skladá sa zo základnej poučky: zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať, a keď už nejde zatĺkať, aspoň bagatelizovať, zľahčovať a generalizovať, či v profi verzii – upriamiť pozornosť zvedavých inam. Po vzore slávnej skratky „ačohentítam“. Keď si to rozmeníme na drobné: V prípade takejto udalosti a riešenia udalosti podľa základnej poučky riešim veci s jasnou hlavou – ako to len rôzne veselé substancie v krvi dovolia. V prvom rade nezabezpečujem miesto nehody. Mám málo času, na také sprostosti nie je čas. V druhom slede rozhodne nekontaktujem políciu. Aj tak si to všimnú a prídu tam. Niekedy. V treťom rade skontrolujem, či motor vozidla vrčí. Ak vrčí, nič sa vlastne nestalo. Podľa tohto záveru z miesta nehody vycúvam a pokojným tempom sa poberiem domov vyspať sa z… vyspať sa s… skrátka vyspať sa.
Cestou domov sústredene rozmýšľam nad tým, ako netrafiť ďalší stĺp a hlavne, čo poviem zajtra ráno tým otravným novinárom. Parom aby ich… Všetko bude záležať od toho, či na mňa prídu. Keďže som však neobhliadal miesto nehody a spätné zrkadlo tiež neviem používať, ani auto ma až tak nezaujíma, je celkom možné, že ma neodhalia. Skrátka dokonalý zločin. Ale ako sa vraví, ráno múdrejšie večera.
