Ale Toyota smutná byť nemusí. V skutočnosti by si Mirai kúpilo mnoho ľudí. Akurát by ten Mirai nemali kde načapovať, a tak si radšej kúpia Teslu. Teda… BZ4X alebo QIVOSôlasdf… Skrátka ten elektrický model od Toyoty, čo je zároveň aj Subaru Alterra, či Olterra, či ako sa to volá…
Minulá generácia modelu Mirai nebola zvlášť úspešná, ale Toyota sa tvárila, že ju to ani veľmi nezaujíma. Keď potom prišla s novou generáciou, všetci padli na zadok. Aj preto, lebo nikto nečakal, že nejaká ďalšia generácia vôbec bude a ak aj áno, nebude vyzerať tak… tak normálne. Odrazu bol model Mirai solídnym sedanom vyššej strednej triedy. Má dosť výkonu, má aj nejaký priestor vzadu, má nádrže na vodík a poháňa ho elektromotor, ktorý si pomáha baterkou slúžiacou na ukladanie energie z palivového článku v momentoch, keď je požadovaný výkon elektromotora nižší než dodávaný výkon vodíkového systému. Funguje to výborne, odjazdil som si na Mirai zopár stoviek kilometrov. Bolo to trochu o nervy, lebo najbližšia čerpačka bola vo Viedni, ale dalo sa a bol to veľký zážitok.
Potom prišiel akýsi pán Šulík a ten využil príležitosť prostredníctvom vodíkového auta ukázať svoj odpor k elektromobilom. Akurát mu to až tak nevyšlo, lebo slovenská pospolitá verejnosť sa buď súbojom vodíka s baterkou vôbec nezaoberá, lebo má čo robiť aby v dobrom dožila ďalšieho dňa, alebo tá menšia čas slovenskej menej pospolitej spoločnosti uverila na baterkové elektromobily, takže nejaký Šulík s tým jeho šulíkomobilom ich nenadchol. Šulík bol sklamaný a chcel sa na vodíkovú myšlienku možno aj vykašľať a na ďalšiu tlačovku priniesť niečo nové, ale veľa toho nasľuboval, tak aspoň niečo podporiť musel. A tak vznikla v Slovnafte prvá čerpačka na vodík u nás. A ako to vyzerá, azda aj posledná. Ak pravda ďalšie mestá nebudú chcieť časť svojho vozového parku zmeniť na vodíkomobily.
A v tom zhruba tkvie pointa „neúspechu“ modelu Mirai, o ktorom hovoril jeden z predstaviteľov značky na japonskom autosalóne Japan Mobility Show. Akurát nehovoril o Slovensku. Iba tento slovenský príbeh pripomína celý príbeh Mirai, akurát v malom.
Lebo, že je auto drahé, to sa ešte dá pochopiť, veď je výnimočné a vodíková technológia potrebuje ešte veľa investícií a veľa sériovej výroby, aby sa dostala na úroveň EVmobilov. No pochopiť, že vyše 2000 predaných Mirai modelov celosvetovo je pre automobilku neúspech, to sa veľmi pochopiť nedá. Jasné, je to málo áut, ale kto mohol čakať viac, keď je tak málo čerpačiek a ľudia sú tak intenzívne masírovaný elektromobilitou? Toyota sa však nerozhodla hodiť Mirai do smetia, veď sa predáva a stále slušne. Skôr urobí to, čo sme všetci tak trochu očakávali – bude sa pri vodíku špecializovať na nákladné vozidlá. To je ozajstné slovo do bitky. Lebo aj keď má vodík potenciál aj v osobných autách, najväčšiu šancu má práve pri komerčných vozidlách – kamiónoch, autobusoch a podobne. A taký je aj príbeh Mirai a vodíka na Slovensku. Keď budú po mestách krúžiť vodíkové autobusy a načerpanie vodíka nebude také nedostupné, ľahko sa autá tohto typu väčšmi rozšíria. Akurát to bude v čase, keď aj samotná Toyota bude mať v rukách dlho očakávanú technológiu batérií s pevným elektrolytom a to bude takpovediac koniec pre vodík v osobných automobiloch… No to je už iný príbeh. Možno bude ďalší Mirai ťahač, alebo pikap.
