V aute ste predsa v bezpečí. Auto vás nesleduje…Že o vašej činnosti zhŕňa váš smartfón informácie, ukladá ich a aj posiela ďalej. To už ste asi počuli. Určite ste už počuli aj o ochrane dát spotrebiteľov. V EÚ sme na tom v ohľade správy a ďalšieho poskytovania dát lepšie ako inde na svete. Mimochodom aj to sa očakáva od nového prezidenta. Že urobí legislatívnu ochranu spotrebiteľov v štýle EÚ. Lenže aj keď majú digitálne spoločnosti dávať na vaše dáta pozor, dostať sa k nim dokážu nielen oni.
Sú spôsoby ako sa lepšie skryť pred očami zvedavcov. Lenže najlepšie vás aj tak chráni anonymita. Človek sa skryje v dave a práve množstvo ľudí s podobnými činnosťami a záujmami vás najlepšie chránia. Lenže to platí len do momentu, kým nezačnete byť zaujímaví. Pre iných užívateľov internetu, pre médiá, pre úrady. Vtedy vás už anonymita nechráni a záleží len od úrovne vášho zabezpečenia a možno aj vašej opatrnosti, kým sa „von“ nedostanú informácie, ktoré mali zostať utajené. Lebo veď viete, každý má svoje tajomstvá. Taký Volopichovci by vedeli rozprávať…
Keď už viete, že si o vás váš smartfón ukladá informácie, buď sa s tým zmierite, alebo sa lepšie zabezpečíte, alebo si jednoducho dávate viac pozor. Obvykle si človek pod týmto predstavuje bežné anonymné info ako napríklad: aké stránky na nete ste navštívili, kde a koľko ste platili a podobne. Lenže tých informácií je podstatne viac. Smartfón má GPS senzor, má mikfrofón, dva objektívy, pohybový senzor a kopu ďalšieho. Keď teda príde na to zistiť, čo ste v istý okamih v minulosti robili, kde ste boli, s kým ste hovorili, o čom ste hovorili, je celkom možné, že dôkazy poskytne váš obľúbený vreckový spoločník.
Aj u nás na Slovensku sa stalo, že dôkazy poskytol práve smartfón a dôkazy to boli pekne desivé. Človek by z nich až chytil trému.
Keďže toto už viete, možno bude pre vás zaujímavé zistenie, že podobným „zradcom“ môže byťštvorkolesový tátoš.
Kokón – tu ste v bezpečí, tu sa vám nič nemôže stať
Výrobcovia automobilov už roky vedia, že najlepšie čo môžu urobiť pri stavbe auta, je poskytnúť posádke pocit bezpečia, útočiska. Prirodzene to robia prostredníctvom zvyšovania pasívnej a aktívnej bezpečnosti a následným informovaním o týchto zlepšeniach. No robia to tiež lepšou izoláciou vonkajších vplyvov, náladovým osvetlením, kvalitným audiosystémom, peknými vôňami – voňavkami v aute, kvalitnými peknými materiálmi, komponentmi. Jednoducho sa vám snažia poskytnúť dobrý pocit zakaždým, keď sadnete do ich výrobku.
Pocit bezpečia. Sedíte vysoko, vonku je hluk, v aute je ticho. Vonku je smrad, vnútri je vôňa. Zvýrazňujú takto dobrý pocit z kúpy a z vlastníctva vozidla, zlepšujú zážitok a zo svojho produktu robia niečo, čo majú ľudia radi a cítia sa v tom dobre. Zároveň pri tom ale vybavili auto množstvom riadiacich jednotiek, pamäťovými úložiskami, senzormi. Autá si všetko nahrávajú, všetko ukladajú, mnohé odosielajú, a tak majú výrobcovia o svojich zákazníkoch čoraz viac informácií, vedia im vyrobiť produkty lepšie vyhovujúce ich požiadavkám, vedia im priamo do infotainmentu posielať tipy a nápady na ďalšie trávenie voľného času, vedia tiež privolať pomoc na konkrétne miesto v momente, keď senzory zahlásia, že sa odohrala nehoda.
Všetko je to fajn, kým je to anonymné. Lenže anonymné to zostane iba do momentu, kým sa o to nezačne niekto zaujímať. Kým pri smartfónoch riziko straty súkromia existuje a dobre sa o ňom vie, pri automobiloch je to menej diskutovaná téma. Pritom ale už pred rokmi dokázali hekeri na diaľku ovládať auto a to nielen zapnúť stierače, či svetlá. Ale aj meniť uhol natočenia volantu, použiť brzdu, či akcelerovať.
Digitálna bezpečnosť áut je dnes čoraz väčším problémom, pretože je čoraz viac v stávke. Automobilky sa už v mnohých prípadoch poučili a na svoje systémy a dáta užívateľov dávajú lepší pozor.
Avšak tentoraz nejde o nelegálne získané dáta prostredníctvom nabúrania sa do systému. Teraz ide o vedný odbor, ktorý je čoraz viac mainstream a orgánom činným v trestnom konaní poskytuje čoraz viac informácií. Auto si vie a môže (a aj to pravdepodobne robí) ukladať nielen informácie z GPS senzoru. Vie ukladať aj informácie ohľadom bezpečnostných pásov, otvorenia, či zatvorenia dverí, údaje o rýchlosti, o akcelerácii, brzdení, ale aj o tom, kedy človek zhasol svetlá, spustil hudbu. Auto si ale môže ukladať aj všetky informácie, ktoré ním prechádzajú v momente, keď si pripojíte svoj smartfón k autu. A zdá sa, že auto vie vďaka možnosti hlasového ovládania neustále počúvať a aj ukladať vypočuté.
A tak sa stalo, že prípad vraždy z roku 2017dostal nový impulz práve vďaka informáciám získaným z vozidla zavraždeného. Americkým policajtom, po dvoch rokoch bez zjavného posunu v prípade, napadlo preveriť vozidlo zavraždeného, keďže bolo v podobnom čase aj odcudzené. Auto sa našlo, prišli experti a z vozidla získali nahrávku hlasu človeka, ktorý si pospevoval Eminema a dokázateľne to bol iný človek, než ten, ktorý auto vlastnil. Nahrávku prehrali rodine zavraždeného a zistili komu ten hlas patrí. Následne vzniesli obvinenia proti akémusi Joshuovi Wesselovi. Ten tvrdí, že je nevinný a prípad rozhodne ešte neskončil.
Na jednu stranu je to fajn: z vraždy môže byť obvinený človek, na ktorého obvinenie by bez „zrady“ auta nebolo dosť dôkazov. Lenže tento meč spravodlivosti má aj druhú stránku. Lebo nie vždy budú chcieť podobné údaje iba orgány činné v trestnom konaní. Záujem o ne môže mať aj niekto iný. Majte to na mysli, keď pôjdete za milenkou v tom novom peknom aute…
Prípad získania dát o pohybe vozidla, ale aj z hlasového odposluchu priamo v aute sa odohral v USA. Ako som spomínal na začiatku, tam fungujú, či skôr nefungujú pravidlá ochrany spotrebiteľov ako v EÚ. No tu už sme na tenkom ľade. Je treba chrániť spotrebiteľa zákonom, keď ten spotrebiteľ vykonával nelegálnu činnosť a polícia ju mohla odhaliť a získať dôkazy jedine vďaka sledovaniu a ukladaniu dát v automobile?
A ak si myslíte, že našťastie vy máte mobilný telefón dobre chránený a v aute nič nelegálne nerobíte, spomeniem azda len funkcie na prepojenie mobilu s auto-mobilom, prístup ku kontaktom, správam, zrkadlenie obsahu, hlasové ovládanie telefónu…
Ostáva jediná otázka: koľko z daných dát je ukladaných na nedostatočne zabezpečené úložiská?
