Pochopiteľne firma nemusí robiť crash testy pri maximálnych rýchlostiach. Lebo to nemusí žiadna automobilka. Na to, aby sa auto mohlo predávať po celom svete však musí preukázať požadovanú úroveň bezpečnosti.

Pri malosériových športových vozidlách sa crash testy odohrávajú obvykle za bránami výrobcov. Keďže sú predaje relatívne nízke, výrobcovia napríklad nemusia absolvovať crash testy, ktoré robia medzinárodné organizácie ako napríklad EuroNCAP. A dobre pre nich, lebo minimálne požiadavky na bezpečnosť sú obvykle v nesúlade s požiadavkami na bezpečnosť pre bežné osobné automobily. Svoje by o tom vedel rozprávať Ford Mustang. Ten ako praktický jediný športový model absolvoval crash testy. Nedopadol veru dobre (max 3 hviezdy).

EuroNCAP určite nebude môcť rozbíjať Rimac C-Two v hodnote približne dvoch miliónov dolárov. O to cennejšie je, že si crash testy môžeme pozrieť.

A cenný je aj poznatok, ktorý stále nútil automobilky rozbíjať svoje autá. Počítačová technika je síce mimoriadna a nárazové simulácie sú obvykle veľmi presné, no to platí najmä pri kovoch vďaka množstvu historických dát. Lenže pri kompozitných materiáloch stále nie je úplne jasné ako sa budú chovať.

Jasné ale je, že Rimac kompozitov používa veľa. A na crash testy použil aj veľa áut. Prebiehajú už od minulého roka a celkovo automobilka pre potreby celosvetovej homologizácie rozmláti 11 kusov svojich elektrických hyperšportov.

Ako som písal vyššie. Je to záujímavé a zároveň desivé. Veď pozerajte:

The post Vidieť crash testy hyperšportu Rimac C_Two je desivé a zaujímavé zároveň VIDEO appeared first on automotoblog.sk.