1,5 TSI tak kúpite v Octavii v štyroch verziách – 115 k a 150 k a k obom si môžete vybrať 6-stupňový manuál, alebo 7-stupňové mild-hybridné DSG. Aj s automatom viete cenovku v Drive výbave udržať na úrovni 25-tisíc. To pravda platí pri liftbacku. Za kombi treba prihodiť tisícku navyše. 25-tisíc na také veľké auto nie je zlé. Zvlášť, ak si uvedomíte koľko priestoru a komfortu ponúka. Lebo presne to je to, čím možno novú faceliftovanú Octaviu v Drive výbave charakterizovať. Veľa pohodlia a vzduchu v kabíne za slušné peniaze.

Škoda Octavia Drive: za menej peňazí dobrá muzika

Áno, aj ja si pamätám časy, keď ste základnú Octaviu vedeli kúpiť za nejakých 15-tisíc. Oproti tej dnešnej to ale ako z hľadiska motora, pasívnej i aktívnej bezpečnosti i výbavy bola taká chuderka. Dnes takú cenu pri aute tejto veľkosti jednoducho nemôžete mať. Časť spravila inflácia, časť potreba automobiliek viac zarobiť na predaných autách (z dôvodu rôznych pokút a iných komplikácií na trhu) a časť práve spomínané technológie a vývoj. Skrátka, to čo ste kedysi vedeli kúpiť za dvadsať tisíc, dnes kúpite za tridsať. Je v tom veľa vecí, ktoré si myslíte, že nepotrebujete? Je.

Ale práve vďaka tým veciam sú tie autá skrátka lepšie. A ak chcete auto za dvadsať, väčšinou na to treba jazdenky, prípadne Daciu, prípadne treba ubrať z veľkosti. A to sa na Slovensku nenosí. Lebo kto má odvahu kúpiť si malé, naozaj malé auto? Brrr. My sme chudobná krajina plná drahých áut.

A to platí aj o Dáciách. Lebo ani tie už nie sú lacné a predávajú sa ako teplé rožky. A ani Čína nás nespasí. Lebo Čína vidí v Európe predovšetkým možnosť zarobiť si, nejdú sem z čírej dobročinnosti. A opäť časť problému tkvie aj v Európe, ktorá z politických dôvodov nechce záplavu čínskych áut na cestách. A teraz sa Európa hnevá na Trumpa keď chce použiť rovnaký nástroj – clá. Vtipné. Či?

Veľa vzduchu, ticho, komfort a… a to aj stačí, nie?

Octavia medzigeneračne rástla a väčšmi sa priblížila trojkovému Superbu. Štvorkový Superb jej zasa odskočil, no ak vám ide o naozajstnú spotrebiteľskú radu, Superb by som nechal iba firemným klientom a aj tým odporúčam Superba zvážiť. Je to dobré auto, ale okrem reprezentatívnosti navyše nepridáva prakticky nič iné. Viac miesta možno má, ale už Octavia je v oboch svojich verziách tak priestranná, že Superb akoby strácal zmysel. Navyše je v ohľade otravnosti asistenčných systémov nielen výrazne pred Octaviou, ale aj pred trojkovým Superbom.

Škoda Octavia Drive je tichá, pohodlná, priestranná, má absurdne veľký kufor. Sedí sa v nej veľmi dobre. Jazdí sa s ňou veľmi dobre – z hľadiska komfortu určite. A pokiaľ chcete komplikovanejší podvozok a športovejšie jazdné vlastnosti – nech sa páči. Možnosti končia až pri RS verzii. Mne počas testu Octavia Drive veľmi pripomínala starší Superb. Octavia chce byť vláčna a darí sa jej. Podvozok chce byť tichý a v podstate mu to ide. Znesie aj horšie cesty i prípadné horšie zaobchádzanie. Športové vyžitie zvlášť neponúka, no daný 115 koníkový motor má taký krútiaci moment a sprevodovanie, že ponúkne až nadpriemernú dynamiku.

V prvom rade prekonáva očakávania, ktoré k motoru s výkonom „jednolitra“ vlastne máte. Lebo aj keď má relatívne nízky výkon, má krútiaci moment zodpovedajúci štvorici valcov, turbúdochadlu a takmer naftovému ladeniu (klasické vodspoda). Nárast ťahu motora s rastúcimi otáčkami je pomerne lineárny a konštruktérom sa podarilo vyhnúť zásadnejšiemu kopancu v nízkych otáčkach – pri dosiahnutí optimálnych podmienok pre turbo. Tomu zodpovedajú aj časy pružného zrýchlenia. Aj keď si pri klasickom zrýchlení s pevným štartom prakticky každý užívateľ všimne rozdiel – v porovnaní s verziou s výkonom 150 koní. Pri tých disciplínach, ktoré sú dôležité, tam to až tak necítiť.

Dynamiku má dobrú, spotrebu tiež… štyri sú skrátka viac ako tri

Zrýchlenie testovanej Škody Octavie Drive zo 60 na 100 km/h prebieha za 6,48 sekundy na 3. prevodovom stupni. Z 80 na 120 km/h je zrýchlenie na 4. hodné 9,25 sekundy ale na trojke 8,06 s. Takže, pri zrýchleniach z veľmi nízkych rýchlostí je dobrá dvojka, pri zrýchlení za obcou je to trojka a to platí aj pri štandardnom predbiehaní na okreske. Všetko sú to časy, ktoré zodpovedajú dobrému priemeru na našich cestách (6 a 8 sekúnd). Pri 60-100 km/h by to mohlo byť o tú pol sekundu lepšie, ale aj toto je v poriadku a predbiehať som počas testu vedel na voľných úsekoch aj viac áut naraz.

Priemerná spotreba počas testu v studenom zimnom počasí bola 6,7 litra. Pomer najazdených kilometrov je v prospech diaľnic, nasledujú okresky a až poslednú, približne pätinovú časť má jazda mestom. Auto svojim komfortom a tichosťou i vyslovene ležérnym príjemným posedom zodpovedá skôr pohodovejšiemu jazdeniu. I keď manuálna prevodovka a ťah motora v stredných otáčkach vedia lákať k zvýšenej dynamike. Ale prípadné chúťky do výraznejších prejazdov zákrutami tlmí jednoduchší a mäkko ladený podvozok i kulisa prevodovky, ktorá je už roky rovnaká – rovnako o ničom.

Iba športové Vágeny dostávajú lepšiu. Aj keď mám manuály radšej ako dvojspojky, tu by som si manuál nezvolil. Je to len o málo menej nepríjemné ako staršie kórejské manuály. A kulisa prevodovky v spolupráci so spojkovým pedálom a tým jeho potrafeným záberom, to sú také reklamy na automaty, fakt. Alebo na konkurenciu. Ale veď dobre, zvyknúť sa dá na všetko. Aj na toto kvadladlo…

Asistenti tíško, tu sa šoféruje

Octavii ani neviem vytknúť to, čo novým Škodovkám vyčítam už dlho. To preto, lebo je to „len“ Drive. To znamená, že tých asistentov nemá až tak veľa a tie, ktoré otravujú – lane assist a kontrola rýchlosti, viete vypnúť cez volant. V porovnaní s „novšími“ modelmi ako Kodiaq a nový Superb má toto auto o kus menej nervózne asistenčné systémy, a to vo všeobecnosti. Napríklad Front Assist zvykne hnevať v drahších Škodách viac. Škoda. Ale aj tu sa asistenti snažia asistovať príliš hlučne a pískanie si užívajú ešte o kúštik viac ako niektoré japonské autá (ktoré pískajú lepšie ako mončiči).

Základný infotainment je naozaj len základný, ale to dôležité vie: konektivitu s Carplay a Android Auto má a to je hlavné. Svetlá boli tiež základné a svietili ako sa patrí. Menej príjemné modrasté svetlo s vysokou intenzitou, ktorú rýchlo vymaže dážď, či hmla. Ľudské oko skrátka v tomto modrom spektre nefunguje tak efektívne ako pri žltšom „kuželi.

Škoda Octavia Drive – chcete to? Tak si to kúpte!

Octavia pre mňa už nie je tým, čím bývala. Desať rokov vzad som ju mal za to najlepšie, čo si môžem kúpiť. Hlavne pre pomer ceny a protihodnoty. Auto vyzeralo dobre, jazdilo solídne – áno, mám na myslí pred-faceliftovú tretiu generáciu. Tam Octavia dosiahla vrchol a následne oň po facelifte rýchlo prišla. Lebo sa na ňu nedalo a stále nedá pozerať.

Štvrtá generácia je už dosť preelektrizovaná (spýtajte sa majiteľov prvých kusov, tí vedia rozprávať) a zároveň z nej na mňa akosi nepríjemne čúha subtílnosť. Niečo, čo trojková nemala. Príde mi to taká plecharina. Dnes to ale dobre zakrýva lepšie postaveným interiérom i bohatšími výbavami. Základovka ale tieto slabiny odhaľuje a spôsobuje, že síce sa mi v aute celkom dobre jazdí, ešte lepšie mi príde odovzdanie kľúčov a presadnutie pokojne aj do litrového crossoveru s vyššou zábavnosťou. Ale to som ja, človek čo za rok vystrieda zhruba dve stovky áut a tie rozumné ma nudia.

Ak hľadáte niečo priestranné, relatívne bezpečné a s dobrým motorom i výbavou, Octavia nemusí sklamať. Cenovú striedmosť odporúčam, ale aspoň tú modrú hrncovku by ste mohli vymeniť, no nie?

The post Škoda Octavia Drive – základný náter i štvorvalec a cena 22-tisíc. TEST appeared first on automotoblog.sk.